O obci

Príroda

Obec Hostie leží v severovýchodnej časti Žitavskej pahorkatiny na úpätí Tríbeča v doline Hostianskeho potoka. Stred obce má nadmorskú výšku 240 m n.m., v chotári 230 – 600 m n.m. Pahorkatinný až vrchovinný chotár tvoria prvohorné arkózy , pieskovce, bridlice, druhohorné vápence a kremence, andezity a tufy, mladšie treťohorné íly a piesky. Značná časť je zalesnená listnatým lesom. Prevláda dub, hrab, vyššie i buk. Má ilimerizované a hnedé lesné pôdy.

Z histórie

Názov obce je doložený z rokov 1332 – 1337 ako Ecclesia Sancte Crusis. Ďalšie doložené názvy sú: Hostye (1773), Hostie (1808), maď. Keresztúr. Obec s farou patrila hradu Hrušov, neskoršie panstvu Topoľčianky a Keglevichovcom. Z r. 1424 je doložené mýto. V r. 1618 obec podliehala Turkom. V r. 1720 mala obec mlyn a 19 daňovníkov, v r. 1828 mala 104 domov a 715 obyvateľov. V 19. storočí v  obci pracovala píla, vyrábali šindle, dyhy, parkety. Po r. 1918 obyvateľstvo obce tvorili maloroľníci, stavební robotníci a baníci. Trpeli veľkou nezamestnanosťou. Podstatná časť obyvateľov sa zapojila do SNP. V zime r. 1944 tu malo sídlo vyše 500 partizánov mjr. Sýkoru, v januári r. 1945 ich fašistické jednotky z obce vytlačili.

Hrušovské Podhradie – obec doložená z r. 1293 sa vyvíjala ako podhradská. Patrila panstvu Hrušov. Hrad Hrušov sa spomína v r. 1293. V r. 1316 sa ho zmocnil Matúš Čák, v r. 1347 patril kráľovi a strážil obchodnú cestu na Skýcov, neskôr patril Perényiovcom, Ilsvayovcom, ostrihomskému arcibiskupovi a iným. Stal sa strediskom hradného panstva Hrušov. V r. 1708 ho spustošili cisárske vojská. S hradom zanikla aj obec.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť

Najnovšie archeologické nálezy a výskum na hrade Hrušov v roku 2013