Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Aktuálne počasie

dnes, štvrtok 14. 12. 2017
4 °C -2 °C
piatok 15. 12. 5/0 °C
sobota 16. 12. 3/-2 °C
nedeľa 17. 12. 2/0 °C

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
27 28 29 30 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Navigácia

Obsah

História obce HOSTIE

 Tak, ako každý človek žije svoj vlastný život, aj obce ,mestečká i mestá žijú ten svoj od príchodu svojich zakladateľov.O niektorých toho vieme pomerne dosť, o iných zas žalostne málo. Mnohé v priebehu času zanikli. Niektoré sa nespamätali z krušnýchvojnových čias v nespočetných stredovekých konfliktoch, niektoré vyľudnil mor, či iná choroba, oheň , voda, či iná živelná pohroma. Aj naša obec HOSTIE  toho prežila vo svojom živote určite veľmi veľa. Kedy sa v údolí Hostianskeho potoka usadili prvíľudia a kto vlastne boli, sa môžeme  zatiaľ iba domnievať na základe archeologických nálezov z okolitých obcí. Zatiaľ najstarším nálezom pulzujúceho života na území našej obce je nález mince. Zlatý solidus z obdobia panovania východorímskeho cisára Theodósia II. /408 – 450 / bol nájdený v roku 1939 /nálezca ??? / a vážil 5,5 g. Aj tento nález svedčí o tom, že naše územie bolo v priamom dosahu hranice s Rímskou ríšou , ktorá sa aj takouto formou dotkla našej obce. Dnes už ani nie je podstatné či táto minca bola použitá pri obchode,  alebo bola ukrytá v zemi, či jednoducho vypadnutá z vrecka. Dôležité je , že dokazuje v údolí Hostianskeho potoka život aj v  tomto období.

Za prvú písomnú zmienku o našej obci zatiaľ môžeme považovať listinu z roku 1332 -1337 v ktorej sa spomína obec s farou ako „ecclesia Sancte crucis“, čo môžeme preložiť ako „kostol svätého kríža.“  Pápežskí decimátori /vyberači daní/ odhadli vtedy dôchodky kňaza na 1 marku. Pôvod názvu obce tiež nie je jednoznačný. Po tatárskych vpádoch na územie Slovenska Uhorský kráľ Belo pozýva na zničené územia cudzích „hostí “ ,aby sa krajina opäť zaľudnila. Títo hostia prichádzajú na spustošené územia a zakladajú spolu s pôvodnými obyvateľmi nové osady. Odtiaľ možno názov. Existujú aj iné varianty, podľa ktorej obec založili sluhovia pánov, ktorí prišli ako hostia k pánom Hrušova a zostali. Iná hovorí povesť hovorí, že  hrušovskí páni na mieste terajšej obce postavili hostinec, okolo ktorého neskôr vznikla obec. Isté však je to, že história obce úzko spojená s existenciou hradu Hrušov, ktorý sa nachádza  v našom katastri.  V súvislosti s názvom obce sa v literatúre môžeme stretnúť aj s takýmito podobami názvu : Sythua Keresztwr, Kersztúr, Karastur, Hostye, Hostie. Prvé tri podoby pochádzajú z obdobia, kedy sa používala v úradnom styku maďarčina. V roku 1424 sa v obci vyberalo mýto na tovary prechádzajúce po obchodnej ceste s Požitavia na Hornú Nitru.

Najstaršia zachovaná pečať,  otlačená na listine má datovanie z roku 1733. V strede pečate je umiestnený erb obce a v obvode pečatného poľa je kruhopis: SIGILLVM : PAGI : KARASTVR .1733. Tento kruhopis by sme mohli preložiť ako : pečať obce Keresztúr z roku 1733.  Erb obce je  zapísaný v heraldickom registri Slovenskej Republiky. Tvorí ho barokový štít zelenej farby s modrým trojvrším a bielym dvojkrížom. Na pravej strane je zobrazený lemeš a na ľavej čerieslo.  /Lemeš je rezná časť pluhu, ostrá kovová časť pluhu na vodorovné rezanie a podoberanie zeme pri orbe. Čerieslo je zvislé krájadlo na pluhu, resp. časť pluhu – radlica./ Obec vlastní aj vlajku obce , ktorá sa skladá so štvorcov zelenej a bielej farby podľa heraldických pravidiel, ako aj obecnú pečať. Okrem samotnej obce existovala aj samostatná obec hrušovské podhradie doložená v roku 1293 ako obec poddanská pod názvom Horsov, 1316 Hurusso, 1317 Hurusow,1323 Hwrso,Hurussow,1326 Horossow. Jej existencia nám nepriamo naznačuje, že po zániku tejto poddanskej obce sa pravdepodobne väčšina jej obyvateľov presunula nižšie a usídlila sa v obci Hostie. Táto obec sa spomína aj v roku 1387, 1388 pod názvom Hruscho Waaralya, ako kontinuálne osídlenie pri hrade Hrušov.

Obec pravdepodobne zanikla spoločne s hradom v roku 1708.Tak ,ako sa menili časy, menili sa i vlastníci obce Hostie.  S tým ,že obec patrila k vlastníctvu hradu Hrušov jej majiteľmi bol Matúš Čák, istý čas hrad a panstvo spravovali kráľovskí kasteláni, patrila Kanizsaiovcom, pánom z Topoľčianok, rodine Salcerovcov zo Záblatia, z ktorej Ján prijal prídomok Hrušovský, neskôr bola v majetku  baróna Ladislava Pethe de Hetessi , patrila rodine Rákocziovcov, Keglevichovcom, Zichyovcom, Koháryovcom a nakoniec Habsburgovcom až do roku 1918.

Medzi listinami, ktoré sa nachádzajú v Maďarskom národnom archíve v Budapešti nájdeme okrem iného aj informáciu o daňovníkoch obce z roku 1715. Tu sa dočítame, že v obci boli evidovaní títo daňovníci: Joannes Levak; Vidua Ovolin; Stephanus Havalin; Stephanus Koritar; Georgius Lecs; Franciscus Katrin; Stephanus Szlics; Georgius Valovicz; Joannes Magucsin; Georgius Hodi; Georgius Mlinar; Georgius Mlinar; Joannes Molitor; Nicolaus Hornyak; Andreas Barács; Nicolaus Styevak; Georgius Sleszar. /vidˇ. obr./ . Mnohí zo súčasných občanov obce zostanú prekvapení, že sa tu nenájdu. Aj tento údaj nám však hovorí o tom, že jednotlivé rodiny sa v rôznych obdobiach  v obci objavujú a zase miznú v behu dejín. Takáto migrácia obyvateľov je však prirodzená a aj potrebná. Z konfesijného hľadiska bola naša obec poväčšine času katolícka, no sú aj obdobia, kedy sa hlásila k evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania. Súviselo to s prijatím zásady cius regio, eius religio /koho panstvo, toho náboženstvo/ . V tomto období patrila naša obec do luteránskeho seniorátu banských miest.

Obec neobišli ani vojenské konflikty. Po bitke pri Moháči v r.1526 na územie vtrhli Turci.

Na územie Tekovskej stolice , do ktorej patrila aj naša obec prenikli Turci už v roku 1530 kedy sa vojská smeredevského  bega Mehmeda dostali cez Komárno až na Slovensko a vyplienili Nitriansku, Tekovskú, a Bratislavskú stolicu. V roku 1546 Budínsky paša vyzýva Tekovskú stolicu, aby sa dobrovoľne podrobila tureckej moci. Začiatkom augusta 1555 Turci spustošili aj majetky okolo Hronského Beňadika. Daňový súpis z roku 1570 nám hovorí o poplatných obciach na území dnešného Slovenska, v rámci Ostrihomského sandžaku, medzi ktorými bola aj naša obec. V rámci Tekovskej stolice bolo poplatné územie  v doline rieky Žitavy až po Zlaté Moravce a obec Obyce a v doline Hrona siahalo po Kozárovce. Turecké výboje však pokračovali a už v roku 1618 Turci prepadli Zlaté Moravce a celé okolie. Dediny vydrancovali, vypálili a mnoho ľudí odvliekli do zajatia. Po porážke Turkov pri Viedni v roku 1683 sa situácia začala pomaly upokojovať. V obci je spomínaný mlyn už v roku 1720. Podľa jednotlivých sčítaní obyvateľstva v Uhorsku a neskôr v Československu sa môžeme dozvedieť, že obec Hostie mala v roku 1812 počet obyvateľov 598, r.1828 to bolo už 715 obyvateľov, r.1869  to bolo 614,  roku 1880 - 648, 1890 - 692, 1900 - 793, 1910 - 924,1921 - 959, 1930 - 963, 1940 - 950, 1948 - 1054, 1961 - 1244, 1970 - 1287 . Ku koncu roka 2010 mala obec 1187 obyvateľov.

Do roku 1831 slúžila za školu drevená stavba. Kamennú budovu postavili  Keglevichovci  v roku 1885 pri miestom kostole. Táto slúžila svojmu účelu až do roku 1928, kedy bola slávnostne vysvätená nová budova rímsko-katolíckej ľudovej školy . Táto slúži svojmu účelu dodnes.  V polovici minulého storočia malo tu panstvo Topoľčianky veľkú pílu, kde okrem reziva vyrábali aj dyhy, parkety a šindle. Kde sa táto píla presne nachádzala zatiaľ zisťujeme.  Kostol z roku 1798  je neskorobarokový a zasvätený povýšeniu svätého kríža. Obyvatelia obce sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom a furmančením. Začiatkom 20. storočia mnoho obyvateľov odchádzalo za prácou do západnej Európy ale i Južnej a Severnej Ameriky. Pre tých , ktorí by si chceli vyhľadať svojich predkov pridávam adresu : www.ellisisland.org. Nájdeme tu priezviská ako napr.:  Belica, Belák, Ďuriač, Fejfár, Herda, Magušin, Šimor, Šútor,Turčan a pod. Našich občanov samozrejme postihla aj  I. a II. Svetová vojna. V prvej svetovej vojne padli : Štefan Drienovský, Izidor Horváth, Lukáč Horvát, Ján Herda, Tomáš Herda, Matej Králik, Jozef Králik, Rudolf Králik, Štefan Králik, Matej Magušin, Ernest Magušin a Michal Pupák. Smutné udalosti neobišli obec ani počas II. sv. vojny.   V zime 1944 tu malo sídlo vyše 700 partizánov mjr. Sýkoru. Keď ich 15.januára 1945 prepadli fašisti, zviedli s nimi krvavý boj. Pamiatku padlých hostianskych protifašistických bojovníkov pripomína pamätník SNP v strede dediny z roku 1962.. V  II. sv. vojne padli Ján Turčan,  Ján Magušin, Vojtech Trubiansky, Július Kurkin, Jozef Komár, Vincent Šútor, Koloman Magušin a Gejza Králik. V bojoch pri obci Slovany zahynul Pavol Ďuriač, ktorý je pochovaný na tamojšom cintoríne. Padlí partizáni Michal Jurko a Michal Olejár sú pochovaní na miestnom cintoríne. Do zajateckých táborov boli odvlečení Gregor Králik, Michal Dodok, Františk Godina, Jozef Benček /Mühlberg/ , Viliam Vida, Antal Drienovský, a Emil Magušin. Po oslobodení sa postupne obec elektrifikovala, vzniklo JRD, a začala sa vyvíjať i kultúrne vytvorením tradície festivalu dychových hudieb, ktorý pokračuje dodnes. V súčasnosti sa obec zapája do projektov EÚ a VÚC Nitra, aby sa pokračovalo v zabezpečovaní služieb občanom obce.

 

 

 

Mgr. Martin Benček